The punishing well in Bratislava
3. 3. 2012
Slovak version, sent by Adriana Lipkova from Bratislava
TRESTAJÚCA STUDŃA
Z histórie Bratislavy
V stredoveku bolo vecou cti všetkých remeselníckych cechov, aby prísne dbali na kvalitu výrobkov, ktoré ich majstri dodávali na trh. Preto výrobky prísne kontrolovali a za nekvalitné boli majstri trestaní.
Bratislavskí pekári napríklad majstra, ktorý dodal na trh nekvalitný výrobok, trestali ponáraním do Dunaja. Neskôr trest zmiernili, nesvedomitých pekárov už neponárali do Dunaja, ale údajne do studne, dodnes sa nachádzajúcej na Primaciálnom námestí.
Kat postavil ponad studňu drevené lešenie, na ktorom bola zavesená kladka, cez kladku bol pretiahnutý povraz s hákom. Katovi pomocníci priniesli veľkú železnú klietku, ktorú pripevnili na hák. Kat zatvoril trestaného do klietky a ponoril ho do studne tak hlboko, že mu trčala z vody iba hlava. Okolo stáli ľudia a vysmievali sa mu. Trestanec sa v klietke triasol nielen od zimy a hanby, ale aj od strachu, že ho kat spustí nižšie. Takéto tresty vykonávali v Bratislave až do roku 1773. Potom ich zakázal panovník Jozef II.
Stredoveká justícia poznala rozličné tresty. Napríklad aj zatvorenie do verejnej klietky hanby.
Klietka hanby stála na Františkánskom námestí. Železná mrežová klietka stála na vyvýšenom podstavci, aby trestaného bolo zďaleka vidieť. Zatvárali tu hašterivé ženy, drobných zlodejov, rušiteľov nočného pokoja, opilcov, nepoctivých krčmárov. Obyčajne ich sem zatvorili v nedeľu, v deň jarmoku, keď bolo v okolí najviac ľudí. Vtedy do väzňov hádzali kamienky, vysmievali sa im, opľúvali ich, verejná potupa nemala konca.
Dnes možno vidieť klietku hanby z najstaršieho kamenného mosta, ktorý sa nám v Bratislave zachoval a vedie cez obrannú priekopu pred Michalskou bránou. Na klietke sú ešte pôvodné renesančné ozdoby a závesy.
